Šimkovičová je umelecké dielo - dokonalý obraz Slovenskej kultúry a umenia. Umenia, ktoré pre svoju existenciu vyžaduje pečiatku úradníka, odobrenie komisie a financované z daní, ktoré platí babka pri každom nákupe rožkov v Lidli.

Vážená predsedkyňa, vážená komisia,

ponížene žiadam o príspevok z Fondu na podporu umenia, vďaka ktorému vytvorím umelecké dielo popisané v prílohe A. Zároveň prikladám čerstvý výpis z registra trestov a posledné tri daňové priznania a taktiež diplom z akreditovanej univerzity vďaka ktorému môžem oprávnene používať titul Mgr. art,

S úctou,
Mgr. art. Peter Horváth

Príloha A: Popis projektu

Pominuteľná fasáda: Lamentácia nad spoločenským rozkladom

V tejto zdrvujúcej kritike súčasnej spoločnosti autor obnažuje zákernú eróziu hodnôt tvárou v tvár všadeprítomnému politikárčeniu. "Pominuteľná fasáda" je zmiešaná multimediálna inštalácia, ktorá predstavuje dystopický obraz sveta, v ktorom sa nenávratne zotreli hranice medzi pravdou a propagandou.

Prostredníctvom kakofónnej amalgámie zvuku, obrazu a textu umelec odhaľuje spôsoby, akými neúnavné bombardovanie straníckou rétorikou prispelo k rozkladu občianskej diskusie a rozpadu sociálnej súdržnosti. Víchrica protichodných ideológií a manipulatívnych správ hrozí, že pohltí samotnú štruktúru našej kolektívnej ľudskosti a zanechá za sebou pustú krajinu plnú dezilúzie a zúfalstva.

V srdci inštalácie sa nachádza strašidelná socha rozbitého zrkadla, ktorého roztrieštené črepiny odrážajú rozbitú psychiku spoločnosti, ktorá je rozpoltená súperiacimi záujmami moci a chamtivosti. Okolité steny sú polepené závratným množstvom propagandistických sloganov a ideologických mantier, ktorých prázdne istoty a cynické polopravdy sa vysmievajú samotnému pojmu objektívnej pravdy.

Medzitým na zmysly diváka útočí kakofonická zvuková kulisa televíznych diskusií, diatribúcií v rozhlase a ozveny sociálnych médií, ktorá vytvára zvukový ekvivalent bojiska, na ktorom sa upustilo od samotného pojmu občianskej diskusie. Je to víchor protichodných ideológií, z ktorých každá je ešte prenikavejšia a netolerantnejšia ako tá predchádzajúca, a slúži len na prehlušenie tichého hlasu rozumu a empatie.

V konečnom dôsledku je "Pominuteľná fasáda" zdrvujúcou obžalobou spoločnosti, ktorá sa stratila v púšti politikárčenia a propagandy. Je silnou pripomienkou, že hodnoty, ktoré sú nám drahé - pravda, súcit a spravodlivosť - nie sú len tovarom, ktorý sa dá kúpiť a predať na trhu s myšlienkami, ale skôr základom, na ktorom je postavená naša ľudskosť. Toto dielo je preto výzvou na znovuzískanie našich kolektívnych hodnôt a na obnovu spoločnosti, ktorá sa riadi zásadami empatie, porozumenia a múdrosti.